#3 - Hired Help

14.02.2020

2 roky v minulosti


Spoza rohov starej schátralej budovy sa ozval plechový zvuk. Ozýval sa celou tmavou chodbou až po zarastenú terasu.

Dan sa zľakol, svoje zmysly upresnil na miesto, odkiaľ ten zvuk prišiel. Zafúkal slabý vietor, ktorý pískal pri zničených stenách budovy, a dvíhal suché lístie zo zeme. Dan pomaly prechádza k miestu, odkiaľ prišiel ten zvuk. Pomaly sa dostáva do tmavších častí chodby. Pod nohami mu praskajú suché konáre a kúsky štrku. - Kto si? Odpovedz! - ozval sa neznámy hlas z konca tmavej chodby. - Dan... Daniel Ross. Mám tú vec. - ustráchane odpovedal Dan a pomaly pokračoval smerom dopredu ku koncu chodby. Pod jeho nohami praskali na tvrdom zvlhnutom betóne kúsky štrku a a po jeho tele prechádzali zimomriavky. - Polož ten predmet na podstavec... tam! A prejdi sem! - neznámy hlas sa znova ozval a Dan pokračoval. - Dostanem tú Vami sľúbenú odmenu? Viete, dnes nič nie je zadarmo a myslel som... - Ticho! - prerušil ho ten neznámy hlas, tentokrát už nahnevaným tónom. - Chceš svoju odmenu? Tu ju máš! - spoza rohu chodby preletel nie príliš veľký sáčok plný bankoviek. San podišiel k sáčku, zodvihol ho a odstúpil približne jeden meter od miesta, kde sáčok pristál. - Teraz vypadni! Bež! - Kričal hlas na Dana. - Okej, už som na ceste. - odpovedal Dan, no ešte skôr, než sa stihol otočiť, zistil, že hlas bol tentokrát silný a iný. Vedel, že sa niečo zmenilo, možno to bola pasca? Dan spozornel, vystrelil z pod rukáva svojej mikiny záchytný hák, trafil s ním kufrík s predmetom, ktorý mal preniesť a snažil sa ho pritiahnuť k sebe. Lano na ktorom bol umiestnený záchytný hák v tvare malej harpuny sa zaseklo. Spoza rohu vybehol silný muž so šatkou na tvári a s klobúkom. Trochu pripomínajúci cowboy-a. - Snažíš sa nás podviesť? Hah? - Dan sa zľakol. Oči mal úplne ustráchané. Bolo jasné vidieť, že s týmto nepočítal. Muž v šatke sa za ním rozbehol a snažil sa ho udrieť baseballovou palicou. Dan rýchlo prebehol cez chodby a zamieril rovno k východu. - Nick! Príď sem! Rýchlo! - Kričal Dan do malej vysielačky, no naspäť sa ozval iba obrovský šum. - Ah, do riti! - Dan sa povie za seba a vidí, že muz6 ho stále naháňa. Vysielačka stále len šumela a Danovi už dochádzali sily. Vybehol z budovy. Mieril priamo k miestu, kde ho mal čakať Nick na motorke. Zrazu niečo strelili z neznámeho smeru do muža v šatke, a paralizovalo ho pravdepodobne elektrickým šokom. Dan sa obzrel za seba a uvidel mladé dievča, asi 19 ročné. - Eh, vďaka! - Vravel Dan neznámemu dievčaťu, no keďže bol po behu strašne zadýchaný, ledva tú vetu povedal. Dievča prevrátilo oči a podala Danovi, ktorý ležal vysilene na zemi. - Predbehol si ma... idem po nich už... - zamyslela sa - už dosť dlho, a nejaký mladý zasran mi to preberie priamo z pod ruky! - Nahnevane sa na neho pozrela a ostala stáť. Dan sa oprášil a povzdychol si.- Som Dan, mimochodom. Myslím, že som prepočul tvoje meno. - Usmial sa. Ona s veľkým povzdychnutím povedala - Alyse - Rád som ťa spoznal, Alyse. - Dan si naspäť sadol a snažil sa zistiť, prečo sa nevie dovolať Nickovi. - Nechápem. Nick si dal na tom tak záležať. - Aly sa zamračila. Prisadla si k Danovi a pozrela si mikro-vysielačku. - Oh, prepáč, už viem prečo ti to nefunguje. Tu, mám tu rušičku signálu. To kvôli tým Hunterom. - Aly vypla rušičku a vysielačka prestala šumieť. - Vďaka. - povedal Dan, zodvihol sa a zavolal - Nick! Môžeš prísť, tu som skončil. - vopchal si vysielačku do vrecka a naspäť si sadol. Oprel sa o kmeň stromu a pozrel sa na hviezdy vonku. - Čo sa asi tak môže vo vesmíre skrývať? Aké tajomstvá sú tam uložené? - poznamenala Aly a horela pohľad na ďaleké hviezdy. - Mimochodom, začína byť zima, máš to ďaleko domov? - Asi 18 kilometrov? - Smutným tónom povedala Aly. - Ak, chceš, môžeš prespať u nás, na klubovni. Za chvíľu príde Nick, odvezie nás. - navrhol Dan s úsmevom na tvári a opäť sa zahľadel na nebo.

O rok neskôr...


- Pán Ross! Pán Ross! Váš šéf vám posiela výplatu. Mali by ste tam mať aj ten prídavok za pomoc vtedy vo Viedni. - Zadychčane kričal súkromný doručovateľ firmy Actor Corporation, pán Smith, pričom sa snažil dobehnúť Dana, ktorý už bol na odchode z budovy. Prišiel bližšie k Danovi a podal mu neveľkú obálku. - Vďaka Charles. - poďakoval poštárovi a zamával mu pri odchode. Pomaly prešiel po schodoch dole k malému námestiu a zavolal si taxík domov. Brzdy na taxíku zaškrýpali a auto zastalo na kraji cesty pri chodníku. Dan nastúpil do auta, pohodlné sa usadil a zapol si pás. - Vy pracujete v Actor Corporation? - Pýtal sa Dana asi 40 ročný taxikár, ktorý mal očividne strach v očiach. - M-mal by som na vás jednu prosbu. - Jasné! Prečo nie. Čo potrebujete? - Môj priateľ je novinár. Ide o to, že zistil, že sa zamestnanci okrem pracovania na robotike, snažia zistiť zložky toho meteoritu, ktorý spadol v Texase pred 4-mi dňami. - Čo po mne chcete aby som urobil? - Získať informácie. Zaujíma to predsa aj vás, akú moc skrýva, no nemám pravdu? Je to ľahšie, keď už ste vnútri. A nebojte, zaplatíme vám za všetko čo nám ponúknete. Potom stačí, aby... - Taxikár nestihol dopovedať, no zrazu niečo preletelo cez bočné okno. Hlava mu klesla a stratil kontrolu nad vozidlom.
Auto vybehlo do križovatky a blokovali cestu v protiidúcom smere. Zo zadu do nich nabúralo iné auto a taxík prevrátilo v rýchlosti na strechu. Okná sa rozbili a Dan začal krvácať. Vtom zbadal šoférovi taxíku v ruke vizitku na jeho priateľa (novinára). Zodvihol ju a dal do vrecka v košeli. O pár minút na to prebehla záchranka, vybrali vodiča z auta a preniesli ho do nemocnice. Dan z toho vyviazol len s malými odreninami. - Dan! Si v pohode? Bože môj, čo sa stalo? Nemáš nič zlomené? - Prebehla za Danom ustráchaná Aly asi 11 minút po nehode. - Som v poriadku, myslím. Usmial sa na Aly a chytil sa za ranu na nohe. Záchranári mu obviazali ranu a zastavili krvácanie. Pomaly k nim podišiel starší policajný dôstojník. Posadil sa k nim. - Zistili sme príčinu nehody. Niekto strelil malý disk, ktorý do šoféra vypustil omamnú látku a vyspal ho. Zatiaľ ale nevieme, kto by mohol niečo takéto spraviť. Taxikár nemá žiadny trestný záznam a ani nebol prenasledovaný. Jedine, ak by chceli zabiť Vás, pán Ross. Pokúsime sa pátrať ďalej, zatiaľ, dávajte si pozor. - Vďaka. - Dan prikývol.

Nick neskôr prišiel po Dana a Aly, zaviezol ich na svojej štvorkolke rovno na ich klubovňu. Vystúpia zo štvorkolky, ktorú Nick zaparkoval za kríkom približne 15 metrov od klubovne. Pomaly prešli po vychodenom chodníčku a vyšli po drevených schodoch rovno do prístrešku, postaveného na kameňoch a stromoch. Bola tam malá predmiestnosť, asi 2 krát 2 metre, no tá hlavná bola minimálne dvakrát taká veľká. Dan sa posadil do kresla. - To boli tí Hunteri, som si tým istý. - konštatoval Nick a dával na javo svoju nervozitu a strach tým, že pobehoval hore dole po miestnosti. - To nemôžeš vedieť. - odpovedal zranený Dan. - Ale môžem. Nespomínaš si na minulý rok? Chceli ťa predsa zabiť za to, čo si im spravil. - Čo teda navrhuješ? - Echo, verzia 2. - Kde zoženieš materiál, o ten sa neboj. - Nemyslím, že je to dobrý nápad, ešte ich len viac rozhneváme. - Chceš sa len prizerať na to, ako tu rozvracajú mesto? Ak do toho nejdeš, spravím ho pre seba. - Okej, aah, idem do toho... - Výborne! Tak sme dohodnutí.